Jedinečnosťou špekulatívnej fikcie, ktorú Philip K. Dick (ďalej PKD) vytváral, bolo od určitého okamihu zapájanie námetov z filozofie a teológie. PKD prežil totiž mystický zážitok, čo malo zásadný vplyv na jeho tvorbu. Ide predovšetkým o romány VALIS a Božská invaze. Práve na podobnú tému napísal, spolu s rešpektovaným autorom Rogerom Zelaznym, knihu Deus Irae. 

Po III. svetovej vojne sa k moci dostal Boh hnevu so svojím sociálnym  inžinierstvom. Jeho stúpenci veria, že hnev sa stal základným princípom sveta. Kresťanstvo, premenené na bezvýznamnú sektu, ostalo len formou úniku od reality. V tomto svete sa handicapovaný umelec Tibor McMasters vydáva nedobrovoľne na púť za Bohom hnevu, aby namaľoval jeho portrét. 

V románe sa vyskytujú zvláštne bytosti, napríklad hovoriaci vták, ale ich cieľom nie je ohúriť čo najväčšou podivnosťou. Nastoľujú sa tým otázky o hraniciach komunikácie a možnostiach jazyka. Komunikácia má viacero smerov. Nielen ľudia medzi sebou sa snažia odovzdať si posolstvá, ale, zdá sa, že pri istých príležitostiach ľuďom formuluje odkaz aj prostredie, v ktorom žijú. Napríklad pútnici takto interpretujú význam v prekážkach, ktoré sa im stavajú do cesty za ich cieľom. Nezanedbateľná nie je ani problematika tolerancie náboženského vyznania a autentickej viery. 

„Jsme zde pouhými poutníky a nešťastnými, unavenými cizinci, prahnoucími po návratu do své domoviny.“ Pri PKD nemáme žiadne istoty. Dal si za cieľ narušiť všetky zaužívané predstavy o čomkoľvek, o čom už zaužívané predstavy máme. Postavy jeho prózy sú zmätené, nešťastné, ako len ľudské bytosti dokážu byť. Dá sa to ilustrovať aj na Tiborovi McMastersovi. Sprevádzajú ho neustále pochybnosti o sebe samom, o možnosti stvárniť aspoň niektoré vlastnosti boha na obraz. Dokážeme uňho však vidieť aj pýchu na vlastné schopnosti. 

Špecifické pre PKD sú hádanky: svet ako nekončiaca séria otázok. „Ale pak přišel ten den a na zemi sestoupil hněv. Byly to hřích, vina a trest? Nebo maniakální psychozy entit, kterým jsme říkali státy, instituce, systémy – vlády, trůny, panství zrůd, který se neustále směšujou s lidma a který z lidí vzešly?“ 

Jedna z hlavných dlhodobých tém PKD kladie otázku, čo je reálne a čo nie. Pitval napríklad problém, či sú halucinácie po požití drog zážitkom iných „zón reality“ alebo chemickou ilúziou. Ak by našiel odpoveď, dokázal by sa dopátrať aj skutočnej povahy napríklad náboženstva a úlohe zjavení v ňom. 

V knihe Deus Irae je potrebné mimoriadne oceniť doslov Filipa Krajníka vysvetľujúci podrobné okolnosti napísania románu a myšlienkové súvislosti nachádzajúce sa v pozadí nielen tohto diela. Podobné doslovy by pre lepšie pochopenie mali sprevádzať každú knihu tohto výnimočného spisovateľa. 

Deus Irae

Dick, Philip K. - Zelazny, Roger

Preklad: Filip Krajník

Argo 2010

Počet strán: 236