Zápisky priamo z pekelnej papule ruskej revolúcie
Kniha Ali Rachmanovovej Študentí, láska, čeka a smrť, nie je vôbec fikciou, hoci občas má človek pocit, že je to hororové sci-fi.
A aj postavy akoby nakreslil šialený duch doby v priamom prenose pred našimi očami.Napriek tomu zdaniu, že to snáď nie je možné, sú to všetko autentické zápisky - denníky mladej študentky a neskôr mladej ženy, doslova "ostrieľanej" životom - aristokratky a dcéry lekára z bohatej ruskej šľachtickej rodiny.
Je iróniou osudu, že to obdarené sedemnásťročné stvorenie, ktoré začalo denníky písať, nás na začiatku až dojíma svojou túžbou zaslúžiť si život a postrehmi tak typickými pre mladé, očarené duše.
Na jednej z prvých hodín na univerzite ju napríklad sklame profesor, vedec, ktorý preruší hodinu, pretože sa mu narodilo dieťa. Mladá dievčina je sklamaná, že vedec má aj iný, rodinný život a jeho svet nie je iba veda.
Mladá Aľa Rachmanovová, (vlastným menom Galina Džuraginová) si zo všetkého najviac želá, aby jej život bol namáhavý boj. "Som príliš šťastná, a preto som nešťastná!" Zveruje sa s dievčenským zápalom kamarátke. "Všetky želania sa mi plnia, všetci ma milulú a ja milujem ich. Môj dnešok je ako všerajšok a ako zajtrajšok, aj keď si pomyslím, že to tak bude aj o desať rokov, zmocňuje sa ma hrôza."
Dnes sú zápisky ruskej študentky jedným s najhororovejších sprievodcov pekla, ktoré v Rusku nastalo po výstreloch z Auróry. Vďaka svojmu intelektu, odvahe, schopnosti pozorovať, talentu jednoducho písať o všetkom, čo vidí a o čom premýšľa, ktorý vás osloví od prvých riadkov, sa pred nami otvára celá hrôza ruskej revolúcie, s konkrétnymi študentskými zhromaždeniami, marxistickým tmárstvom, ktoré zaplavuje univerzitu, s desivými postavami intelektuálov i rabovačkami luzy a vraždením "ľudu", ktorý v istých chvíľach pripomína skôr zlom nafetované sci-fi mravce, či zabijácke osy, ktoré si pre vodku striekajúcu z kohútika navzájom odhryznú aj hlavy.
A to je len začiatok. Kniha sa číta fantasticky a myslím, že to, že sa zachovala, je zázrak a jeden z najvzácnejších darov literatúry, aký si vôbec viem predstaviť. Byť pri tom so všetkým talentom a odhodlaním, s celým svojím angažovaným bytím podať osobné svedectvo.
Autorka si svoj život zaslúžila, jej život naozaj bol poctivý boj. Napísala svoje denníky vlastnou krvou búšiacou v spánkoch smelého aristokratického ducha a buď jej za to chvála.
Kniha vyšla pod hlavičkou INAQUE.SK a v naozaj v dobrom slovenskom preklade.
23.08.2011 | Lucia Piussi |
0