Popri rozhovoroch, recenziách, esejach, básňach, prózach a maľbách zverejňuje aj linky webových strán, takže čitatelia sa môžu oboznamovať s ďalšími informáciami, ktoré sa neobmedzujú len na písané slovo a na slovenčinu. Tým, že v Kloake vzniká priestor na takéto prepojenia, prenášajú sa informácie zo zahraničia nielen do slovenského prostredia, ale súčasne sa, vlastne v krátkych časových okamihoch, vyváža svedectvo aspoň o istej časti slovenského literárneho diania von, do sveta. Kloaku takto evidujú už nielen v susednom Česku a Maďarsku, ale aj v Srbsku, Francúzsku, Holandsku a Spojených štátoch. Hoci pre zahraničie znamená slovenčina jazykovú prekážku, vizuálne básne a výtvarné experimenty sú niečím, čo komunikuje cez hranice, čiže v istom zmysle Kloaka sa poľahky stáva priam osvetovým informátorom aj o výtvarnom dianí na Slovensku, takto opäť len vytvárajúc komunikačné mosty.

V Kloake nastupuje skupina autorov, ktorá sa v omnoho väčšej miere otvára technológiám a vôbec pulzu dnešného sveta, než je to obvyklé na stránkach známych literárnych časopisov. Takýto prístup potrebujeme, pretože práve v nových technológiách sa skrýva mohutný inšpiračný potenciál pre umelecké iniciatívy aj pre reflexiu diania v spoločnosti. Rozvoj takýchto umeleckých snáh je dôležitý ako protiváha voči komerčnému a ohlupujúcemu používaniu technických nástrojov, ktorého je okolo nás dosť, ba priveľa. V tomto zmysle sa Kloaka netajene snaží byť, ako o tom svedčia kritické texty či niektoré esejistické a dramatické experimenty, aj razantným oponentom etablovaných a vlastne konzervatívnych literárnych časopisov na Slovensku.